Nezáleží, akej farby sú tvoje oči, akej farby sú tvoje vlasy, akej farby je tvoja pokožka, všetci sme rovnakí ľudia. Nemusíme každého milovať, ale musíme rešpektovať každého človeka na tejto zemi, všetci máme právo tu byť!
Stáhnout obrázek
Gabriella Y. Karin sa narodila 17. novembra 1930 v Bratislave do rodiny so židovským pôvodom. Bola jediným dieťaťom svojich rodičov, otca Arpáda Földesa a matky Šavelty, rodenej Kurkovej. Arpád sa so Šaveltou spoznali v Nitre popri práci. Netrvalo dlho a zobrali sa. Začali spoločný život v Bratislave, kde vlastnili obchodík s názvom Delikates. Keďže rodičia boli pracovne vyťažení, dá sa povedať, že Gabriella s babičkou vyrastala a mala k nej opodstatnene veľmi blízko. Jednoznačne veľmi ťažko znášala následné odlúčenie od babičky v roku 1942, v čase vyčíňajúcej Druhej svetovej vojny, počas ktorej bola prichýlená kresťanskou rodinou, Blanárovými, aby sa nedostala do transportu. Od roku 1942, v čase deportácií, sa Gabriellina rodina ukrývala v sklade pri ich obchode Delikates. Neskôr, nakoľko bola Gabriella oficiálne adoptovaná svojou tetou Elenou Binderovou, ktorá bola pokrstená, sa dostala do Kláštora uršulínok v Bratislave. Bola súčasťou vyučovacieho procesu a jeden rok zároveň bývala na internáte, čím jej zachránili život. Keď bola situácia pokojnejšia, odišla naspäť k rodičom do skladu na Špitálsku ulicu v Bratislave. Po príchode Nemcov, teda od septembra 1944 do potlačenia Slovenského národného povstania, sa rodina ukrývala v byte v Slovenskej lige, odkiaľ bola zakrátko poslaná preč pretože boli Židia. Nemali kde ísť. Na poslednú chvíľu ich prijal sused Karol Blanár, ktorý zároveň už u seba ukrýval ich tetu, svoju tajnú lásku. V jeho malom byte sa tak už skrývala Gabriella s rodičmi, ich teta, dvaja matkini bratia a dvaja priatelia. V neľahkých podmienkach, avšak v bezpečí, vydržali až do apríla 1945, do oslobodenia. Po oslobodení, Gabriella začala študovať na miestnej rodinnej škole v Bratislave, kde strávila ešte tri nasledujúce roky. V roku 1948 sa spoznala s budúcim manželom Františkom. Manželstvo však František podmienil rozhodnutím emigrovať. V roku 1948, sa im tak podarilo emigrovať do Izraela, pričom dva mesiace po nich, prišli aj Gabriellini rodičia s vecami. Gabriella sa tam začala venovať vyšívaniu. V roku 1967 sa rodina rozhodla emigrovať znovu, avšak tentokrát do Spojených štátov amerických, Los Angeles, kde žijú dodnes. V súčasnosti, sa Gabriella venuje sochárstvu a tiež prednáša najmä v Múzeu holokaustu a v Múzeu tolerancie v Los Angeles. Zastáva rolu lektorky od roku 1992 a rozpráva o tom, čo musela prežiť.
